Nedávne prehry s Bayernom rozprúdili a ešte stále víria reči o konci éry. Keďže je ťažké určiť presný koniec nejakej éry, akákoľvek snaha médií o vyvolanie škandálu by nemala byť to, na čo by sme sa mali zameriavať. Ale je tu ďalšia otázka, ktorá sa s inými ďalšími vyrojila – prišiel koniec útočného futbalu v systéme 4-3-3 založeného na držaní lopty ?
Momentálne však nie je najlepší čas pre odpoveď na túto otázku. Oba nemecké tímy, ktoré sa prebojovali do finále Ligy šampiónov, hrajú systémom 4-2-3-1 a Barca bola z poslednej štvorice jediná, ktorá tento systém nevyužíva. Mnohí fanúšikovia sú tvárou v tvár porážke netrpezliví a reagujú veľmi prehnane, pretože to je niečo, na čo posledné roky nie sú zvyknutí. Keď Barca prehrá dvojzápas, je to koniec éry, je to katastrofa, je to moment, kedy treba v lepšom prípade zmeniť a vyhodiť polovicu tímu a klubu. No keď Barca vyhrá, je to len ďalšia strana v kalendári, deň ako každý iný.
V dôsledku porážky Bayernom začali mnoho ľudí vravieť o opustení tiky-taka, o zmene hry, alebo v tom lepšom prípade o vypracovaní plánu B. Kritiku si taktiež odnieslo aj držanie lopty, ktoré je vraj zbytočné a už nám nevyhráva tituly. Čo však tieto výroky odborníkov činí absurdnými je fakt, že Bayern, tím s ktorým sme dostali nakladačku, je po Barcelone tímom s najvyšším percentuálnym držaním lopty. Keď je držanie lopty zbytočné a nevyhráva nám už tituly ako je možné, že tím ktorý v tejto sezóne kraľuje európskemu futbalu stavia hru práve na ňom ?
Ak však chcete porovnávať Barcu a Bayern, musíte vziať do úvahy rad ďalších aspektov. Môžete hru stavať na držaní lopty a dosahovať v ňom obrovské percento, ale mať moc nad loptou samo o sebe nič nerieši, pretože ak ku držaniu lopty nemáte čo pridať, je to málo a nebude to fungovať. A práve toto je ten rozdiel. Barca túto sezónu ku držaniu lopty pridáva veľmi málo, na rozdiel od toho Bayern má pestrú paletu arzenálu. Jediná vec naviac, ktorú Barca môže pridať ku držaniu lopty, presedela odvetu semifinále na lavičke.
Držanie lopty a herný prejav Barcelony len tak nezmizne, ani sa redikálne nezmení, to nech si hovorí a žiada kto chce, čo chce. Títo hráči to majú od malička vštepované do svojej DNA a ak by sa od tohto systému hry upustilo, možno by nebol problém to behom leta urobiť, ale rozhodnutie by bolo uponáhľané a výsledkom by bola akurát tak panika, dezorientácia a na koniec by z toho bolo oveľa viac škody ako úžitku. No držať sa a stavať na tom, na čom Barcelona stavala posledných 5 rokov neznamená, že sa musí dodržiavať všetko do puntíku. Po ohliadnutí sa za touto a minulou sezónou je jasné, že zmeny prísť musia, ak chce Barca svetu ukázať, že žiadna éra ešte rozhodne nekončí.
Jedna vec je otázka formácie. Hra sa v poslednej dobe stáva opäť viac a viac fyzickou a systém 4-3-3 v našom podaní už nie je tak dynamický ako by to malo byť, pričom v určitom momente 4-3-3 iba zvyšuje závislosť na Messim, ktorý na poste falošnej “9“ nemá žiadneho spoluhráča pred sebou, keďže krídelníci cez väčšinou zhustený priestor nemajú šancu do týchto priestorov zbiehať, alebo tam nezbiehajú pre nedostatočnú aktivitu, spôsobenú povedzme slabšou fyzičkou. Na opačnej strane hrá Barca v zálohe oproti väčšine tímov iba s jedným štítovým záložníkom a jeho spolupráca s tohto sezónnou obranou bola problémom, ktorý vyústil do obrazov, ktoré sme mohli po celú sezóny vídať a tŕpnuť pri nich, pretože zraniteľnosť obrany bola túto sezónu do očí bijúca. Zraniteľnejšie to však nebolo a nie je preto, že by Barca niečo zmenila, ale preto, že hráči neboli na ihrisku dostatočne aktívni, hra bola pasívna a v niektorých momentoch až stojatá. Zmenili sa ale aj ostatné tímy a Barcelona na túto zmenu nedokonale zareagovala, nedržala krok.
Možno, ale zrejme iba možno, bude v budúcnosti Barca donútená zmeniť formáciu k niečomu inému. Ak však chcete zmeniť systém a priviesť ho ku dokonalosti, bez ideálnych hráčov preň to nejde, čo znamená, že z mužstva tým pádom potom musí množstvo hráčov odísť a mnoho ich prísť. Potreba zmien však neznamená, že by Barcelona, ako tvrdia niektorí Culés, mala predať polovicu ba možno až 2/3 tímu len preto, že sa jej nepodarilo znova vystúpiť na futbalový Olymp vo Wembley. Teraz nie je čas na emotívne a uponáhľané rozhodnutia, ktoré by sme v budúcnosti ľutovali. Teraz je čas, aby sa inteligentne a vhodne spravili potrebné zmeny počas leta, a aby sa tím rozvíjal smerom, ktorý podporuje jeho evolúciu. Samozrejme, že by Barcelona mala byť, a je zrejmé že aj bude, viac aktívna na prestupovom trhu ako posledné letá, no byť aktívnejší neznamená byť nedbalý. Všetko treba robiť precízne a rozumne.
Éra útočného futbalu založeného na držaní lopty rozhodne nekončí a neskončí dovtedy, dokedy bude vo svete existovať kreativita a vášeň. A v Barcelone obe tieto veci stále existujú a majú silné miesto. Najdôležitejšie však je podporovať rast a vývoj oného výnimočného barcelonského systému hry a potrebné zmeny vykonať tak, aby sa využili tie najsilnejšie stránky a čo najväčší potenciál súčasných hráčov, ktorých by mali doplniť hráči pre pozície, ktoré sú slabšie a potrebujú vystužiť.
Využívanie hráčov na ich netradičných postoch, ako Adriana na stopérovi, aj keď mu to tam ide, či Cesca na pozícii falošnej “9“, naše problémy nikdy úplne nevyrieši, iba spomalí proces priznania si ich a následného vyrovnávania sa s nimi. A našim cieľom by v tom období malo byť dotiahnuť a vyrovnať krok s vývojom hry. Nastal čas pozrieť sa do zrkadla a vykonať nevyhnutné zmeny, aby sme našu filozofiu opäť spravili najlepšou, ak nie ešte o niečo lepšou.
zdroj: totalbarca.com, 5R5
