O adaptácii, úsilí, mentalite, novinárskej zodpovednosti za slová, Yamalovi, Barcelone, problémoch národného tímu a mnohom ďalšom. Keďže vo veľkom futbale zažil všetko a jeho pohľad zvyčajne presahuje rámec bezprostrednej hry, počúvanie Roberta Lewandowskeho môže byť poučné. A príležitosť na rozhovor bola výnimočná - práve sa stal po dvanásty raz poľským futbalistom roka!
Pravdepodobne si to musíte dobre overiť v iných krajinách, ale vo Švédsku Zlatan Ibrahimović triumfoval 12-krát a tým to skončilo. Zatiaľ ako poľský dominátor nedávate šancu na triumf mladším a pomaly beriete ostatným nádej, pretože vaše ďalšie tituly, ak sa na to pozrieme úplne reálne, nie sú vôbec vylúčené.
"V prvom rade ďakujem za to, že ste ma poctili titulom Futbalista roka, pretože je to pre mňa vždy dôležité ocenenie. Ale či nedávam šancu? To by som nepovedal, skôr by som to povedal inak: pokiaľ hrám, chcem ukázať to najlepšie, čo viem, a užívať si to. Takže pokiaľ môžem, pokiaľ vydávam zo seba to najlepšie a vďaka môjmu prístupu na ihrisku môžem vyhrať plebiscit, tak som na to hrdý. Aj to nejakým spôsobom dokazuje, že vek je vlastne len číslo. A práve v tomto smere cítim, že ma tento vek vôbec neťaží, nevadí mi, práve naopak. Ukazuje sa, že vo veku takmer 37 rokov môžete ukázať veci, ktoré by mnohí ľudia asi nečakali. A aj na to som hrdý."
Ako by ste na stupnici od 1 do 10 ohodnotili uplynulý rok z čisto profesionálneho hľadiska?
Diskusia