Elitní futbalisti majú 1,5-krát vyššiu pravdepodobnosť vzniku neurodegeneratívnych ochorení v porovnaní s bežnou populáciou, a to v dôsledku úderov hlavou do lopty. To je hlavný záver štúdie, ktorú uskutočnil tím ôsmich výskumníkov zo Švédska a ktorá bola uverejnená v časopise The Lancet Public Health.
Štúdia sa týkala 6 007 futbalistov, ktorí v rokoch 1924 až 2019 pôsobili v najvyššej švédskej lige, pričom u 9% z nich (537 osôb) bolo diagnostikované neurodegeneratívne ochorenie v porovnaní so 6% celkovej kontrolnej skupiny (3 485 z 56 168 osôb).
Hráči mali zvýšené riziko vzniku Alzheimerovej choroby a demencie, zatiaľ čo riziko ochorenia motorického neurónu (vrátane ALS) sa nezvýšilo a riziko Parkinsonovej choroby sa ukázalo byť dokonca nižšie. Riziko vzniku demencie bolo vyššie u hráčov v poli ako u brankárov.
Skoršia štúdia v Škótsku naznačila, že u futbalistov je 3,5-krát vyššia pravdepodobnosť vzniku neurodegeneratívnych ochorení. Na základe týchto dôkazov niektoré futbalové asociácie iniciovali opatrenia na zníženie počtu nárazov hlavy v mladších vekových skupinách a v tréningovom prostredí.
"Hoci je riziko v našej štúdii o niečo nižšie ako v predchádzajúcej štúdii zo Škótska, potvrdzuje, že elitní futbalisti sú vystavení vyššiemu riziku vzniku neurodegeneratívneho ochorenia v neskoršom veku. Keďže v športe sa čoraz častejšie objavujú výzvy na prijatie väčších opatrení na ochranu zdravia mozgu, naša štúdia dopĺňa obmedzenú databázu dôkazov a môže sa použiť pri rozhodovaní o riadení tohto rizika," vysvetľuje Peter Ueda, odborný asistent na Karolinska Institute (Švédsko).
Švédska štúdia využila národné zdravotné registre na vyhľadávanie záznamov o neurodegeneratívnych ochoreniach (diagnózy, úmrtia alebo užívanie liekov na predpis na demenciu) futbalistov. Porovnávala riziko neurodegeneratívnych ochorení u hráčov s tými, ktorí sa zúčastnili populačných kontrolných štúdií, a porovnávala futbalistov podľa pohlavia, veku a regiónu bydliska.
Autori upozorňujú, že hoci 9% futbalistov a 6% účastníkov skupiny reprezentujúcej všeobecnú populáciu bolo diagnostikovaných s neurodegeneratívnym ochorením, väčšina účastníkov bola na konci zberu údajov stále nažive, takže je pravdepodobné, že celoživotné riziko vzniku neurodegeneratívneho ochorenia môže byť pre obe skupiny vyššie.
V priamom porovnaní mali hráči v poli 1,4-krát vyššie riziko vzniku neurodegeneratívneho ochorenia v porovnaní s brankármi: "Brankári nemajú rovnako zvýšené riziko neurodegeneratívneho ochorenia ako hráči v poli. Brankári na rozdiel od hráčov v poli len zriedkavo hlavičkujú, ale počas futbalovej kariéry a možno aj po odchode do dôchodku sú vystavení podobnému prostrediu a životnému štýlu. Predpokladá sa, že za vyššie riziko u futbalistov sú zodpovedné opakované mierne poranenia hlavy, ktoré utrpeli počas hlavičkovania, a možno rozdiel v riziku neurodegeneratívnych ochorení medzi týmito dvoma typmi hráčov túto teóriu podporuje," zdôrazňuje Ueda.
Futbalisti mali 1,6-násobne vyššie riziko Alzheimerovej choroby a demencie v porovnaní s bežnou populáciou, ale nebolo zaznamenané výrazne zvýšené riziko ochorení motorického neurónu, ako je ALS, a riziko vzniku Parkinsonovej choroby bolo nižšie u futbalistov, ktorí mali aj o niečo nižšiu úmrtnosť na tieto príčiny.
"Nižšia celková úmrtnosť, ktorú sme pozorovali medzi futbalistami, naznačuje, že ich celkový zdravotný stav bol lepší ako v bežnej populácii, pravdepodobne preto, že si častým hraním futbalu udržiavajú dobrú fyzickú kondíciu. Fyzická aktivita sa spája s nižším rizikom demencie, takže možno predpokladať, že potenciálne riziko nárazov do hlavy je do určitej miery kompenzované fyzickou zdatnosťou. Fyzická zdatnosť môže byť tiež dôvodom nižšieho rizika Parkinsonovej choroby," hovorí Björn Pasternak, výskumník z Karolinska Institute.
zdroj: The Lancet Public Health, El Mundo
foto: twitter
Diskusia