Spúšť! Sklamanie! Smútok! Tri veľké „S“, ktoré opantali emóciami culés, nie prvýkrát v tejto sezóne, ale asi s najväčšou rozhodnosťou a definitívne. Za posledný týždeň Barcelona postupne stratila nádej na úspešnú sezónu. Stredajšou prehrou v Madride s Atléticom, Ligu majstrov. Sobotňajšou prehrou v Granade, La Ligu. Stredajšou prehrou vo Valencii s Realom Madrid, Cop del Rey.
Každý tím má svoje cykly. Ten náš, ktorý patrí k tým najúspešnejším v celej futbalovej histórii, touto sezónou definitívne, trvalo a rezolútne končí. Klub nie je očividne schopný správne reagovať na momentálnu situáciu. Vedenie nedokáže robiť potrebné rozhodnutia. Tréneri nedokážu určiť správnu taktiku a motivovať hráčov. A, to čo najviac mrzí, hráči nedokážu nechať na ihrisku svoje srdce.
Tím, ktorý nám robil radosť, nás teraz obral o akékoľvek ilúzie a sny. Naše nádeje sa rozplynuli ako mydlová bublina. Možno sa ešte niektorí z nás prenášajú do ríše fantázie a myslia si, že ešte všetko nie je stratené a nejakým zázrakom získame aspoň La Ligu. Buďme však k sebe úprimní, náš tím si to nezaslúži za to, čo predvádza. Hra sa skončila, vráťme sa rovnými nohami na zem a nelietajme v oblakoch.
Prehry bolia. Prehry v rozhodujúcej časti sezóny, keď si ešte myslíte, že je nádej, zalomcujú vnútrom každého fanúšika o to viac. To, čo mňa však bolí najviac je, že tento tím, na ktorý som bol hrdý, stratil svoju identitu. Stratil odhodlanie, túžbu, vášeň, nadšenie. Nie, prehry nebolia najintenzívnejšie, lebo patria k hre, patria k životu a tie skutočný fanúšik vie prijať.
Túžim po Barçe, ktorú poznám. Túžim po Barçe, ktorá vie prehrávať! Túžim po Barçe, ktorá prehráva so cťou sebe vlastnou. Tie najväčšie prehry v tejto sezóne prišli po bezduchých výkonoch, v zápasoch, v ktorých sme sa obrali o identitu. Prišli sme o svoju česť a povesť. Hráči pri viacerých príležitostiach hazardovali s náklonnosťou fanúšikov.
Potrebujeme pochopiť svoj vlastný stav, prijať potrebné opatrenia na nevyhnutnú zmenu, naštartovať obrodu a vrátiť česť nášmu milovanému klubu, česť, ktorá mu patrí.
Barça nikdy nebola najúspešnejším tímom svetového či európskeho futbalu, to miesto patrí menej ctihodnému tímu. Barça však vždy patrila k tímom, ktoré si fanúšik vedel zamilovať, vedel si vážiť jej filozofiu a prístup. K týmto hodnotám a prístupu sa potrebujeme vrátiť.
Barça je moja túžba, vášeň a nadšenie!
Barça je môj život!
Vstaňme culés, my nie sme ako súčasné vedenie klubu, tréneri a niektorí hráči. My sme hrdí culés! Milujeme náš klub, sme naňho hrdí a budeme ho podporovať v dobrom aj zlom!
Ole-le,
Ola-la,
ser del Barça és
el millor que hi ha!
Visca el Barça! Força Barça!
foto: internet
