Hľadá sa Barcelona. Klub, ktorého meno bolo pred pár rokmi obávanejšie než Voldemortovo, sa stratil. Aspoň to tvrdia niektorí "culés". Ťažko sa hľadajú slová, ťažko sa hľadajú pádne dôvody a správne argumenty, no hlavne ešte ťažšie je nájsť vinníka. Kto za to môže? Tréner? Hráči? Vedenie? A je vôbec nejaký vinník? Na túto otázku je tú najsprávnejšiu odpoveď nájsť pravdepodobne nemožné. Ale prečo alebo kam sa tá stará, až bájna Barcelona stratila? ...počkať! Stratila sa vôbec? Nie, stratil sa len zdravý úsudok niektorých "skalných" fanúšikov. Namlsaní úspechmi, rozmaznaní krásnou hrou, nabažení trofejami. To sme my, culés.
Za skutočný herný úpadok, dnes už bez pochyby zjavný, však snáď nemôže len Barcelona ako taká. Poľahčujúcou okolnosťou pre tamojších funkcionárov, hráčov či trénera by mohol byť aj fakt, že sa futbal zo dňa na deň z roku na rok vyvíja. Prečo sa však nevyvíja aj Barca?
Zaoberať sa už vyššie spomínanými "culés" by bolo asi iba stratou času a mrhaním slov. Rozhodol som sa teda túto problematiku neriešiť. To, čomu sa však budem venovať v nasledujúcom článku je téma, ktorú sa oplatí analyzovať a diskutovať o nej. Čo treba zmeniť, aby sa dostala Barcelona opäť na špicu svetového futbalu? Rozoberme si to pekne od podlahy.
Prístup. A nie len Messiho. Netreba byť najbystrejší ani najpozornejší, aby ste si všimli, že väčšinu zápasu Messi iba odkráča. Leo je bezpochyby mužom okamihu, no jeho momentálne nasadenie nie je možno ani polovičné. Šetrí sa na Majstrovstvá sveta, pričom sa obáva ďalšieho zranenia, ktoré by ho z nich mohlo vyradiť, chystá sa jeho odchod alebo jednoducho nemá formu? Špekulácie. Tie sú tu všade, vždy boli a aj budú. Leova hra je však pre momentálnu Barcelonu kľúčová, posledné roky sme si už totiž zvykli, že keď nezahrá on, tak sa mužstvo často trápi. Odbremenenie formou Neymara zatiaľ nevychádza úplne podľa predstáv. Možno sa to zmení, kto vie.
Busquets. Tragický Busquets. Niekdajší svetový suverén čo sa postu štítového záložníka týka je túto sezónu iba svojim tieňom. Je až zarážajúce, že hráč, ktorý rok či dva nazad dominoval prakticky v každom osobnom súboji, je teraz ľahšie pokoriteľný než pár pív s kamarátmi niekde v bare. Sergio stráca túto sezónu až priveľa lôpt, pozične zaostáva za očakávaniami, nepresne prihráva a navyše už nepôsobí vôbec tak sebaisto ako napríklad minulý ročník.
To, že robí obrana toľko chýb sa začína koniec koncov práve pri ňom. Ak by sa útoky prerušili už v ich zárodku, tak, ako to bolo v Barcelone doteraz (a podotýkam, že i práve toto bolo kľúčom k mnohým dôležitým víťazstvám), súper by jednoducho nemohol vytvárať tlak na našu už i tak slabú obranu, ktorá je túto sezónu kapitola sama o sebe. Tak sa teda na ňu pozrime.
Obrana, obrana a ešte raz obrana. Má vlastne cenu sa o nej vôbec baviť? Skúsme to. Nalejme si čistého vína. S tou našou si robí v posledných zápasoch takmer bez výnimky každý súper čo len chce. Zápas čo zápas sa to pred Valdésom rúca ako domček z karát. Stojí nás to dôležité body. Je však na vine Piqué alebo Mascherano? Večne zranený Puyi alebo neskúsený Bartra? Znova bude pravda asi niekde medzi.
Čo však je zjavné, a až do očí bijúce, je neskutočná laxnosť zadákov, ktorí majú tendenciu podceňovať situácie tak vo vzduchu, ako aj na zemi. Tŕňom v oku však stále zostáva Dani Alvés. Jeho hra túto sezónu na Barcelonu jednoducho nestačí. V obrane je podobne ako náš hráč s číslom 16 absolútne priechodný, navyše sa posledné roky z jeho kopačiek vytratilo snáď už i to posledné futbalové umenie, ktoré ho zdobilo. Všetci dobre vieme, že je to jeho podpora smerom do útoku. Jeho centre sú nevýrazné, slabé, nepresné a častokrát úplne nelogické. Jeho hra sa zdá byť čitateľná, pomalá a miestami aj nešikovná. V obrane robí chyby, no hlavne sa nestíha vracať. U Daniho tento (a možno aj minulý) rok prevládajú skôr tie zlé zápasy. Dobrých bolo asi iba málo. Možno sa však i toto zmení, kto vie.
Tata Martino. Nová tvár, ktorá prišla ešte v lete do Barcelony. Mala zažehnať začínajúcu sa krízu, odvrátiť katastrofu, vytvoriť z Barcelony opäť funkčné delo.... Alebo žeby nie? Opäť špekulácia, no často sa hovorí, resp. píše, že bol Tata Martino iba niečo ako núdzové riešenie. Tito musel tím opustiť, trénerská hviezda sa nepodarila dojednať, prišiel Tata, a to s očakávaním, že na je jednu sezónu to bude stačiť a potom prevezme po neprehľadnej situácii tím nejaké trénerské eso.
Sezóna začala sľubne, no postupne Barcelona stráca body aj tam, kde by teda naozaj nemala. Herný prejav nie je vôbec sebaistý, občasné vysoké výhry nad slabšími mužstvami sú len slabou útechou pre tých fanúšikov, ktorí futbalu skutočne rozumejú. Je však férové odsúdiť Tata Martina na nemilosť už po prvej sezóne? Každopádne, po Guardiolovom odchode zostalo na lavičke Blaugranas nevyplnené miesto, ktoré nezaplnil ani Tito a ani suplujúci Jordi Roura. I toto sa však možno zmení, kto vie.
Xavi a Puyol. Druhý menovaný úž svoj odchod ohlásil, zatiaľ čo prvý menovaný tím postupne opúšťa. Tak ako Puyol, už ani Xavi nie je tým, kým býval. Je to však neúprosný kolobeh života, zub času, ktorý neminul ani rodáka z Terrassy. Bude ťažké sa s tým zmieriť, no miesto lamentovania treba jednoducho konať.
Xavi je už jednoducho pomalý, a to snáď vo všetkých smeroch. Nepochybne je stále dôležitou súčasťou barcelonskej kabíny, no je pravdepodobné, že už iba z hľadiska duchovného. Jeho skúsenosti sú pre mladých hráčov nevyčísliteľné.
Tým sa však opäť vraciam späť ku starému známemu prípadu Thiago. Ak by zostal, mohol byť jeho nástupcom. Možno. Predpoklady nato však jasne mal. Barcelona si ho však dostatočne nevážila, aspoň podľa jeho slov, a tak spravil to, čo bolo v danej situácii asi najsprávnejšie. Odišiel niekam, kde svoj talent môže naplno prejaviť. Toto sa však v budúcnosti už nesmie opakovať. Teraz sa bude musieť Barcelona pravdepodobne už túto sezónu naháňať za novým Xavim, priniesť do tímu čo najsvetovejšieho záložníka. Ten však zadarmo nebude. Podobná situácia, podobná tej s Thiagom, hrozí navyše aj s Cristianom Tellom, no tak isto i s Rafinhom. Do debát o tomto však už naozaj nechceme zbytočne zachádzať.
Čo by sa teda malo stať a kedy? Najbližšie asi v lete. Odvolávať trénera je absurdné, priniesť nových hráčov zas naopak nevyhnutné. Koke, Gündogan, Van Persie, Hummels, David Luiz či iné mená. Polemizovanie o týchto skvelých futbalistoch sa stalo niečím ako národný šport všetkých culés, no kto príde sa dozvieme až v lete. Rozhodne o tom až vedenie. My však môžeme iba dúfať, že rozhodne dobre. Držať krok s Realom, Atléticom či inými špičkovými tímami v Lige Majstrov bude so súčasným kádrom veľmi ťažké. Treba však byť trpezlivý a veriť svojmu klubu.
Položme si však otázku. Čo pre náš milovaný klub môžeme spraviť my, culés? Fandiť. Nesmieme prestať veriť. No hlavne nestrácať hlavu a zdravý rozum. Bude dobre. Visca el Barça!
Za spoluprácu by som rád poďakoval aj Žingymu!
zdroj: @Taylor
foto: internet
