Za preklad tohto článku ďakujeme 5RafteR5.
Po odkrytí príbehov Sergia Busquetsa a Thiaga Alcántaru, budeme pokračovať v prehľade hráčov, ktorým Pep Guardiola umožnil debutovať v prvom tíme.
V druhej časti sa pozrieme na Xaviho Torresa, kapitána Guardiolovho B-tímu, Marca Muniesu, ďalšieho kapitána, ktorého kariéra vyzerá jasne po počiatočných prekážkach, ktoré ju takmer ukončili skôr ako začala a na Alberta Botíu, muža ktorý sa od odohrania 15-tich zápasov v o štvrtej lige, cez debut v prvom tíme Barcelony stal v 20-tich rokoch stálicou a dnes oporou Sportingu Gijón. Ďakujeme Pep.
TRETÍ:
Xavi Torres Buigues
Narodený: 27.11.1986
Debut: 17.5.2009
Súper: RCD Mallorca (vonku)
Výsledok: 2-1
Súťaž: La Liga
Xavi začal svoju futbalovú kariéru v ôsmich rokoch v drese Villareal CF, ale v roku 2006 odišiel do Alicante a v 20-tke debutoval v Segunde Division B. Po odohraní 36 zápasov a strelení 4 gólov padol do oka Pepemu Giardiolovi. Ten neváhal zodvihnúť telefón a osloviť Xaviho s ponukou hrať za Barcu B a stať sa jej lídrom. Aj keď to znamenalo pád do tretej ligy Xavi neváhal a podpísal zmluvu s Blaugranas.
Torres hral pod Guardiolom, ktorého neskôr označil za svojho otca, jednu sezónu. Pep mu prejavil veľa dôvery a Xavi odohral pod jeho vedením 33 zápasov okorenených 4 gólmi. Aj keď hral Xavi za Barcu B iba 2 sezóny a z toho iba jednu pod Guardiolom, bolo to obdobie ktoré mu dalo v kariére veľmi veľa. Torres sa nechal počuť, že má na Pepa iba dobré spomienky, že ho Guardiola veľa naučil vrátane vecí, ktoré si pamätá a používa ich dodnes, ako napríklad to, že lopta je rýchlejšia ako hráč. V druhej sezóne v barcelonskom béčku hral Torres pod Luisom Enriquem, ktorý mal naňho rovnako veľký vplyv.
Keď Pep podpisoval Xaviho, chcel mať v tíme stabilných a skúsených hráčov do zálohy, ktorí by usmerňovali a pomáhali hráčom prichádzajúcim z mládežníckej akadémie Barcelony. Jedným z nich bol Sergio Busquets, s ktorým Torres počas pôsobenia v Barcelone trávil veľa času a dodnes sú veľmi dobrí priatelia. Podľa plánov však Xavi Torres nikdy v A-tíme hrať nemal, avšak kapitán rezervy svojimi výkonmi presvedčil Guardiolu a ten mu dal šancu v prvom tíme debutovať. Jeho debut prišiel v zápase s Mallorcou, potom čo už bola liga rozhodnutá, ale pre Xaviho Torresa to bol veľmi dôležitý zápas. Neskôr Xavi ešte nastúpil v domácom zápase proti Osasune.
V čase keď hral ešte v Barce, sa o Xavim dosť hovorilo, aj keď bol stále iba treťoligovým hráčom. Nakoniec sa ozvala Málaga a Xavi bol veľmi rád za túto šancu. Hrať v prvom tíme Barcelony je určite prestížna záležitosť a veľký sen mnohých hráčov, ale Barcelona disponuje najlepšou zálohou na svete a preto bolo potrebné, aby si Torres uvedomil, že jeho vyhliadky na presadenie sa v prvom tíme Blaugranas sú veľmi malé.
Dňa 12. júna 2009 sa Xavi Torres upísal na 4 roky Málage. Po ligovom debute za Barcelonu už vedel, čo očakávať, keď 30. augusta 2009 vybiehal na ihrisko pri výhre 3-0 v zápase proti Atleticu Madrid. V tomto zápase Xavi strelil svoj prvý gól v Primera División. Po jednej sezóne a 11-tich odohraných zápasoch odišiel Xavi z Málagy na 2 ročné hosťovanie do Levante, kde odohral 69 zápasov s bilanciou 4 góly. Ako jeden z najdôležitejších hráčov pomohol v poslednej sezóne UD Levante k fantastickému 6. miestu v lige, keď sa tím prvýkrát v histórii kvalifikoval do futbalovej Európy.
Než dostal šancu od Pepa Guardiolu, bol Xavi Torres len treťoligový hráč. Dnes je významným členom prvoligového klubu. Ako vždy, je ťažké povedať, čo by bolo stalo, keby Xavi nehral pod Guardiolom, pretože ako sám hovorí, Pep mal obrovský vplyv na jeho kariéru. V Barcelone však Torresa pripravili na prvoligový futbal, na ktorý bol pripravený už pri debute pod Pepom Guardiolom. Odchod do Málagy, skok z tretej do prvej ligy, nebol pre Xaviho problém, pretože Pep ho na všetko pripravil. Pri opise Guardiolu sa Xavi vyjadril: „Miloval slovo vytrvalosť.Je blázon do futbalu a skutočne myslím blázon, blázon, blázon.“ Xavi bude vždy vďačný Pepovi, ale nie za prvoligový debut, ale za to, že mohol byť súčasťou skvelého tímu, akým je Barca B.
ŠTVRTÝ:
Marc Muniesa Martínez
Narodený: 27.03.1992
Debut: 23.05.2009
Súper: Osasuna
Výsledok: 0-1
Súťaž: La Liga
Marc Muniesa, narodený v Llorent de Mar, začal hrať za Penya Barcelonista v jeho rodnom meste. Inými slovami, Marc bol odmalička culé a fanúšik Blaugranas. Už v deviatich rokoch bola jeho hra natoľko pôsobivá, že zaujal skautov FC Barcelona. Albert Benaiges bol vyslaný, aby sledoval Marcosa Lemu, ale namiesto toho si všimol šikovného blonďavého obrancu, ktorý ho okamžite zaujal. Na skúšku išli do Barcelony obaja, Lema aj Muniesa, ale uspel iba Muniesa.
Chlapec bol veľmi šťastný, že sa dostal do svojho vysnívaného klubu už v 9-tich rokov. Jeho radosť však netrvala dlho a choroba ho donútila opustiť svet futbalu krátko po príchode do Barcy. Marc trpel chorobou, pri ktorej akýkoľvek malý náraz môže spôsobiť vnútorné krvácanie, čo je pre futbalistu dosť závažný problém. Bol to veľmi čierny rok pre chlapca i jeho rodinu, ktorý počas neho navštívili viac nemocníc ako futbalových ihrísk. Napriek tomu sa klub nevzdal nádeje, že zaň bude Marc hrávať, najmä jeho tréner Felix Sanchez. Felix sa veľmi staral o ľudí a každý mesiac volal Marcovým rodičom, aby sa uistil, ako sa chlapec má. Liečbu nakoniec poskytla nemocnica Josepa Truetu a o pol roka neskôr si Marc znova mohol obuť svoje obľúbené kopačky.
Ako sa Marc pomaly vracal k futbalu, Felix Sanchez šiel do LLorentu aby priviedol Marca späť do Barcelony, aj keď vedel, že je príliš skoro na to, aby mladý obranca hral nejaký zápas, vzhľadom k jeho zdravotnému stavu. Namiesto toho sa Felix postaral o to, aby Muniesa trénoval tak ako to počas tohto ťažkého obdobia potreboval. S malou telesnou silou končil Marc každý tréning absolútne vyčerpaný, ale nakoniec to všetko pomohlo, aby sa Muniesa silnejší, ako fyzicky tak aj psychicky a dokázal sa vypracovať na hráča, akým je dnes. Choroba nemohla Marca Muniesu zastaviť a on postupne putoval cez všetky mládežnícke kategórie s kapitánskou páskou na ruke. Ako 15-ročný doviedol Muniesa svoj tím k titulu majstrov sveta, keď vo finále na Old Trafford v roku 2007 porazili brazílske Sao Paulo.
Po tomto víťazstve ale prišla ďalšia tvrdá rana. Marc si tesne po dovŕšení 16 rokov pretrhol predný krížny väz v kolene. Zranenie stálo Marca ďalší rok bez futbalu. Do kolotoča sa vrátil opäť až v roku 2009 ako 17-ročný, keď si odbil aj svoj debut v prvom tíme a to aj napriek tomu, že dovtedy ešte nehral ani v „béčku“! Ako tréner prvého tímu sa Pep Guardiola nesnažil sledovať iba rezervu, ale aj ostatné mládežnícke tímy. Aj keď Guardiolovu prvú sezónu na lavičke blaugranas Muniesa prečkal zranený, v tej druhej už mu nič nebránilo v debute na posvätnom Camp Nou.
Jeho debut prišiel v poslednom domácou zápase sezóny 2008/2009 proti Osasune a stal sa tak druhým najmladším hráčom, debutujúcim v prvom mužstve FC Barcelona (mladší bol už len Bojan Krkič). Jeho pobyt na ihrisku však trval iba 31 minút, keď ho rozhodca po spornej situácii poslal do sprchy. Udelenie červenej karty tomuto mladému debutantovi spôsobilo veľké pobúrenie na lavičke domácich, ktorá takmer okamžite celá vyskočila na nohy a kričala na rozhodcu, zatiaľ čo Marc v slzách po objatí Guardiolom opustil ihrisko. Na celom štadióne diváci na dôkaz nesúhlasu s rozhodcom mávali bielymi vreckovkami a papiermi. O niekoľko dní na to, Pep Guardiola potvrdil veľké nádeje vkladané do chlapca, keď ho zaradil na súpisku pre finále Ligy Majstrov, konané v Ríme. Marc síce do hry nezasiahol, ale rozhodnutie Pepa nechať Marca na lavičke dávalo najavo, že tento hráč ma pred sebou veľmi sľubnú budúcnosť.
V nasledujúcej sezóne 2009/10 bol Marc Muniesa povýšený do B-tímu Luisom Enriquem a v Segunde Division B odohral 21 zápasov, v ktorých strelil 1 gól a podieľal sa na postupe tímu do Segundy División. Aj keď mal Muniesa skúsenosti s prvým tímom, posledné sezóny strávil v rezerve ako jeden z najdôležitejších hráčov. V nasledujúcej sezóne 2012/13 bude blonďavý obranca chýbať v B-tíme (nahradiť by ho mohol Ignasi MIguel z Arsenalu), pretože postúpil do prvého tímu, kde bude hrať pod vedením Tita Vilanovu. Rozhodnutie o jeho povýšení bolo však urobené ešte pred odchodom Pepa Guardiolu.
Už od svojho debutu v roku 2009 sa hovorilo, že Marc je Guardiolovým obľúbencom medzi obrancami v mládežníckych tímoch a preto sa naskytá otázka, prečo Muniesa, či niektorí iní nedostali na ihrisku viac priestoru, keď prvý tím sužovali zranenia v obrane. Nie je však pochýb o tom, že Pep Guardiola vždy urobil to, o čom si myslel, že je najlepšie pre mladých hráčov a dôvera, ktorú v roku 2009 vložil do Marca Muniesu, pomohla tomuto mladému obrancovi po jeho ťažkom zranení. Budúcu sezóne začne Marc už ako hráč prvého tímu na najvyššej úrovni s vedomím, že tak ako v neho veril Pep Guardiola, bude v neho veriť aj Tito Vilanova.
PIATY:
Alberto Tomás Botía Rabasco
Narodený: 27.1.1989
Debut: 30.5.2009
Súper: Deportivo La Coruňa
Výsledok: 1-1
Súťaž: La Liga
Alberto Botía začínal svoju kariéru ako 8 ročný v CD Beniel. V jedenástich rokoch sa sťahoval do Realu Murcia, kde strávil 3 roky a do FC Barcelona prišiel ako 13-ročný. V mládežníckych tímoch Botía pocítil, že sa mu dostáva najlepšej starostlivosti a vzdelania, čo ho presvedčilo, že klub chce dávať príležitosť mladým hráčom. Po 3 rokoch v mládežníckych výberoch bol v roku 2006 prešiel do rezervy a odbil si profesionálny debut. Počas svojej druhej sezóny v Barce B, už pod taktovkou Pepa Guardiolu, ako 18-ročný odohral 17 zápasov.
Ako tréner prvého tímu Pep na Botíu nezabudol a pri kríze v obrane pred finále Ligy Majstrov v roku 2009 bol Botía spolu s Muniesom povolaný do mužstva. Do finále podobne ako Muniesa nezasiahol, ale jeho debut prišiel iba o 3 dni neskôr v poslednom kole ligovej sezóny proti Deportivu La Coruña, keď zápas skončil remízou 1:1. Potvrdil, že získal skúsenosti, keď povedal: „Strávil som celý mesiac s prvým tímom a veľa som sa naučil. Sú to spomienky, na ktoré nikdy nezabudnem.“
Počas sezóny 2009/10 bol Botía na hosťovaní v Sportingu Gijón, za ktorý odohral 27 zápasov a bol vyhlásený za jedného z 3 najlepších stopérov do 21 rokov. V klube urobil taký dojem, že mu Astúrčania ponúkli 4 ročnú zmluvu s tým, že na najbližšie roky bude mať Barcelona predkupné právo a Botía ju prijal s vidinou budúceho návratu do tímu katalánskeho giganta. Od toho času patrí v Gijóne medzi najdôležitejších hráčov, keď každú sezónu odohral v priemere 30 zápasov. Jeho výkony mu zaistili miesto v reprezentačnom výbere do 21 rokov, s ktorým v roku 2011 v Dánsku vyhral Majstrovstvá Európy. Krátko na to bol 25. augusta 2011 bol povolaný Vicente del Bosquem do seniorského reprezentačného tímu na prípravné zápasy proti Čile a Lichtenštajnsku. Hoci do hry nezasiahol, bola to pre neho cenná skúsenosť.
Rovnako, ako u mnohých ďalších hráčov, aj kariéra Alberta Botíu je poznačená prácou s Josepom Guardiolom. Ťažko povedať, čo by sa bolo stalo, ak by Pep nebol jeho trénerom alebo čo by bolo ak by nedostal možnosť debutovať v prvom tíme Barcelony. Isté je, že predtým než mu dal Pep šancu, bol hráčom 4-tej ligy, v ktorej odohral priemerne 15 zápasov za sezónu. Dnes je to stabilný člen základnej zostavy klubu z Primera División, ktorý nemá ďaleko k debutu v reprezentácii Španielska. Nie je to zlé, však?
Už teraz sa môžete tešiť na tretiu časť, v ktorej si priblížime Abrahama Gonzálesa, Andreua Fontása a Gai Assullina.
