V prvom rade gratulujem Realu Madrid a jeho fanúšikom k zisku Copa Del Rey. Včera to bol skvelý zápas z oboch strán, ktoré nechali na ihrisku všetky svoje sily. Na podobné stretnutia medzi odvekými rivalmi sa môžeme tešiť aj v nadchádzajúcich zápasoch semifinále Ligy majstrov. Pevne verím, že s úspešnejším koncom pre Barcu.
Pre Culés nie je žiaden dôvod byť sklesnutí či smutní. Prehra je súčasťou hry zvanej futbal a z prehier sa mužstvo poučí viac ako z výhier. Hoci som sklamaný, keďže sme nevyhrali, zároveň som hrdý na náš tím a hlavne spôsob ako sa dokázal transformovať a zmeniť spôsob hry v druhom polčase, oproti prvému.
Prvý polčas hral Real Madrid skutočne skvelo v defenzíve. Barca na to nedokázala reagovať a po pravde bola mdlá, bez života, taká ako sme ju už dlho nevideli. Asi kľúčovým faktorom k takémuto vývoju bola absencia rýchlejšieho pohybu lopty. Madrid vedel, že rýchlejší pohyb lopty medzi hráčmi Barcy by ho stál celý zápas. A dokázal mu zabrániť. Ak by nebolo dobre postavenej žrde tak už prvý polčas mohol skončiť výsledkom 0-1.
Osobne som očakával, že sa hra Barcy v druhom polčase zmení, ale toho čo som bol očitým svedkom proti defenzívne ladenému Realu predčilo moje očakávania. V druhom polčase Barca zmenila dynamiku zápasu a bola blízučko k rozhodnutiu ešte v riadnom hracom čase. Zmeniť takto vynikajúco svoju hru v priebehu jedného zápasu, od polčasu k polčasu proti najsilnejšiemu možnému súperovi nie je vôbec jednoduchá vec.
Som hrdý na spôsob ako sme hrali v druhom polčase a som rád, že som to videl na vlastné oči. Opätovne mi to pripomenulo, prečo milujem tento tím a prechovávam k nemu hlbokú úctu.
Vidiac druhý polčas som si spomenul na jeden z výrokov Pepa Guardiolu. Bolo to v prípade iného dôležitého zápasu, zápasu, ktorý zavŕšil skvelý rok 2009, zápasu proti Estudiantes vo finále Majstrovstiev sveta klubov, keď sa Pep po zápase vyjadril: „Cez polčas som si zobral Lea bokom a povedal mu, chcem od teba gól, ktorý bude z tvojho srdca. A on strelil ten gól zo svojho srdca.“
Predpokladám, že niečo podobné povedal Pep včera cez prestávku celému tímu. Aby hrali so srdcom. A oni to urobili. Toto je niečo čo ma na Barce v celej jej histórii i súčasnosti najviac nadchýna.
Hra so srdcom mení dimenzie tímu, jeho veľkosť a robí ho nesmrteľným. Tento tím takým je, aj keby už nevyhral žiadnu trofej.
Visca Barca! Forca Barca!
